Race around Niederosterreich 23"

Opäť začala cyklistická sezóna a to si plnými dúškami vychutnávam počasie ,rozkvitnuté polia aj stromy. Cesty, ktoré mi nie sú známe, ale chcem ich vyskúšať a zdolať kopce. Tak som sa tentoraz dal zlákať na preteky RAN. Síce nie ako závodník, ale prejsť celú trasu za tri dni. Pricestoval som do krásneho mestečka Weitra s hradom, riekou, množstvom už nažhavených súťažiacich a ich doprovodu. Úžasnú atmosferu robili priamo na námestí -kde sa štartovalo a bolo krásne vyzdobené a prichystané na podvečerný štart súťažiacich týmov a jednotlivcov. Mal som čas tak som vyrazil na prvú jazdu 200 km. Začiatok je s kopca a potom to začalo, také nevinné kopce, mnoho zákrut a krásnych výhľadov. Zeleno všade a rozkvitnutá repka, gaštany a podobné rastliny, ktoré voňajú každá inak sa miesila so zamračeným počasím a občasnými zrážkami. Nie náhodou sa tomuto hovorí zaži a pamätaj, že na ceste treba dávať pozor. Závod sa ide za plnej premávky a súťažiaci majú doprovodné vozidlo so všetkým komfortom, ktorý je možný-podávajú pitivo,občerstvenie,starajú sa o bicykle, povzbudzujú a v noci keď sa ide tak aj svietia na cestu. Je to proste servis-taký som samozrejme nemal, ale vychutnal som si to úplne dokonale. Po príjazde do mojej cielovej dediny som konečne mal čas na oddych a vytúženú večeru. Potom som išiel spať a vstával o 4 hod ráno, aby som mohol pokračovať v ceste. Tu pri rieke Morave sa išlo veľmi dobre a nebolo tak teplo. Po odbočení na Bruck an der Leitha cez kopec do Wiener Neustadtu strašne fúkalo a konečne som sa dostal k Semmeringu. Pokračoval som v tých pokcoch strašne pomaly, ale cítil som sa dostatočne silný a vedel som, že večer budem mať úžasné a krásne ubytovanie s večerou. To ma strašne motivovalo hlavne sprcha a postel. Výhľady a cesta ktorá sa vlní ako had dobre ubiehala a večer som bol konečne v cieli dňa. Super deň s 206 km v nohách. Tretí deň som vstával tiež skoro o 5 hodine a po raňajkách hneď bolo slnko a teplo-rýchlo sa prezliecť do ľahšieho oblečenia a vyraziť. Posledných 200 km a návrat do Weitry. Neskutočné údolia s tak zelenou farbou a plaziaca sa hmla dotvárala túto atmosféru. Posledné prevýšenie a pohľad na hrad vo Weitre posledné sily išli na záverečný špurt na námesie- samozrejme že na mňa nečekali, ale ciel bol u mňa doraziť a dať si zaslúženú odmenu. Som rád, že som mohol vyskúšať trasu s množstvom výšľapov a nádherných zjazdov- technicky sú náročné a je dobré mať pomocníka navigáciu Garmin. Fakt na nezaplatenie. Tie zákruty a informácie o stúpaniach a dĺžke super funkcia. Veľa nepredvídatelných zákrut je hlásených alarmom, ako aj odbočky. Stiahnutá mapa GPX veľmi pomohla lebo orientácia, kde to nepoznáte je zásadná-aj tak som 2x zle odbočil a musel som sa vrátiť-chvíľa nepozornosti. Pri tom ako sa musíte sústrediť na cestu a nie na niektoré zaujímavosti popri ceste na to naozaj prídete. Chcete vyskúšať tento závod pre seba, ako ja, tak to urobte nečekajte, že to niekto urobí za vás. Je to naozaj drina a pot. Ale tá radosť na konci nemala páru.Vrelo doporučujem. Ale ak nemáte niečo našlapané do kopcov radšej urobte kratšiu trasu je to náročné a dosť nebezpečné! Nehovorím to len tak, mnoho tímov vzdalo, aj keď mali super zabezpečenie, vyleteli pri zjazdoch ,popadali a boli rôzne úrazy. Neštaste nechodí po horách, ale po ľudoch, ktorí to podceňujú. Takže športu zdar a cyklistike zvlášť.